Anotácia: Písačky pre milovanú Lutéciu sú jedným z kľúčových diel Dominika Tatarku. Kniha odhaľuje intímne duchovné hľadanie vnútri ženského sveta na pozadí dobových reálií. V metaforickom zmysle je mravným príkladom protikomunistického vzdoru a intelektuálnej nepoddajnosti.

Ukážky z diela:

Pristanú si
Postaví sa proti mne, čelom sa oprieme proti sebe. Dovolí, nech ju dýcham pod vlasmi za uchom.
Vysokí sme, presne takto. Zdvihne pohľad do belasých nebies,
zdvihne si ruku nad hlavu, od čela až po zem po sebe prejde prstami.
Povie, vo vytržení povie:
„Ja som to vedela, ja som to odjakživa vedela, že my dvaja od nebies až dole po zem pristaneme takto k sebe.“
Natešení, akoby žartom to znova a znova skúšame, ako je to pritknúť sa k sebe telom, nadšením, pamäťou, tým všetkým, čo o sebe nevieme. Mňa po celej osi žeravíš, a tam, a tam.
„Už vieš, už vieš?“
Drž ma, takto, lebo padnem, padnem. Ty ma tak strašne vzrušuješ, ty ma bolíš.

Ženský krok
Ty si nešla, ty si sa niesla; ty si sa niesla, ako sa vraví.
Vzrušená žena, dostihová kobyla alebo laň v ruji sa nesie, plavne ako morská vlna prílivu sa vzpína – dosahá, v kolenách podklesáva, striasajúc sa slastným pocitom, že teraz, teraz každým pohybom je naj, je naj. Svoju chôdzu, každý krok, ktorý urobí, prežíva ako tanečnica.
Tak si išla, tak aj teraz chodíš po Paríži.

Nákupný košík

Košík je prázdny