Vyhľadávanie:   
v názve knihy   v popise knihy   autora
Logo Kníhkupectva LIC

Informácie: 0915 913 543, ďalšie kontakty

 

Slovník teórie médií

Obálka: Slovník teórie médií

Peter Valček

Kategória: Encyklopédie a slovníky

Vydanie: 1

Rok vydania: 2011

ISBN: 978-80-8119-042-1

Rozmery: 175 x 245 mm

Väzba: tvrdá

Počet strán: 352

 

Cena: 19.80 €

 

  ks  

 

Anotácia: Slovník teórie médií doc. Petra Valčeka nadväzuje na Slovník literárnej teórie (LIC 2006) rozširujúc aspekt literatúry ako média na mediálne a najmä multimediálne univerzum civilizácie. Autor vo formuláciách jednotlivých slovníkových hesiel charakterizuje a vysvetľuje základné pojmy teórie médií, pričom sa usiluje zachytiť aktuálny stav teoretického i empirického výskumu médií a mediality v jeho vývine od 20. rokov minulého storočia až po súčasnosť. Dôraz kladie na problematiku vývinu vedeckých predstáv o médiách a na dôsledky zmien vedeckej doxy (paradigmy) v tejto oblasti a ich vplyve na metodológiu výskumu.

 


Odporúčané odkazy:

 


Ukážky z diela:

ARGUMENT/ARGUMENTÁCIA
(lat. argumentum = čo slúži na objasnenie, alebo ako dôkaz) - dôkaz, prostriedok dokazovania, presvedčivý dôvod k činnosti. Umenie a. sa pestovalo už v starom Grécku, kde podliehalo prísnym logickým pravidlám usudzovania. Napr. Aristoteles odlišoval a. hodnoverné či nesporné (apodiktické) od pravdepodobnostných, ktoré patria do oblasti svetonázoru či mienky (vo filozofickom chápaní dialektické); z rovnakého zdroja sú aj Kantove etické imperatívy (hypotetický a kategorický); dodnes sú vyhľadávanou príručkou Peirceove Princípy argumentácie (1895). K analýze a. sa podobným spôsobom, t.j. na báze formálnej logiky, sémantiky a rétoriky, pristupovalo až do pol. 20. stor., keď táto metóda prestala byť dostačujúca pre masívny rozvoj a najmä diverzifikáciu spoločenských vied, najmä výskumu masovej komunikácie a jej účinkov, kde sa na klasifikáciu a. využívajú aj poznatky psychológie a sociológie; porov. argumentačná teória.

BULVÁRNA TLAČ
špecifický typ tlače, komerčne zacielený na univerzálne masové publikum, ktorý v záujme obchodného úspechu rezignuje na dôsledne spravodajské zobrazenie reality a poskytuje publiku únikové témy, nesené negatívnou sémantikou, t.j. formálne žurnalistický obraz reality je v skutočnosti skreslený, veľmi často dokonca vymyslený či gradovaný v čase s kadenciou neprimeranou významu tém, čím pri povrchnom vnímaní povrchných tém vzniká na úrovni aproximatívneho vedomia pridaný dojem ich dôležitosti; komerčná úspešnosť tohto typu tlače spočíva na princípoch infotainmentu, ktoré však b. t. často preexponúva ad absurdum. B. t. vznikla pôvodne ako zámer vydavateľov poskytnúť informácie, osvetu i zábavu masovému čitateľovi, neskôr sa však stala dominantnou najmä komerčná stránka vysokého nákladu; b. t. v dnešnej podobe svojou povahou zväčša odvádza pozornosť verejnosti od závažných tém (porov. agenda setting), čo robí najmä s cieľom dosiahnuť maximálny náklad - tomuto cieľu slúži i tabloid, ktorý je definovaný a) veľkosťou novinovej strany cca 280 x 380 mm a b) špecifickým formátovaním obsahu, kde dominantnú úlohu hrá vizualizácia - obsahom a rozsahom skromný, no typograficky výrazne exponovaný text len doplna ilustrácie; ide o noviny na prezeranie - na prečítanie tabloidu má stačiť niekoľko minút. Prvým titulom b. t. v tomto formáte bol angl. Daily Mirror (1903), prvé tituly b. t. však vznikli v USA a v Nemecku r. 1883 - Pulitzerov The World a Scherlov Berliner Lokalanzeiger. V období po r. 1945 nastal pochopiteľný dopyt po serióznych informáciách a zdalo sa, že b. t. je na ústupe - no v čase hosp. konjunktúry na začiatku 60. r. 20. stor. nastal jej nový rozmach; napr. Murdochov britský The Sun (1964). U nás je po r. 1989 predstaviteľom umiernenej formy b. t. denník Nový Čas (1991).
McNair, B. Sociológie žurnalistiky. Praha 2004
Odaloš, P. O jazyku bulváru. V: Médiá a text II. Prešov 2008

CENZÚRA
(lat. censor = odhadca; rímsky úradník dozerajúci na verejnú mravnosť) - 1. - inštitucionalizované, ale aj svojvoľné zasahovanie do textu, pôv. pred jeho publikovaním, motivované ideologickými, politickými alebo marketingovými požiadavkami na informačný obsah alebo zmysel textu; psycho-sémanticky vedomá, ale aj mimovoľná korekcia spontánnych a nevedomých predstáv a asociácií, považovaných za spoločensky nežiaduce, ktorá ovplyvňuje komunikáciu, resp. tvorbu textu, aj ako autocenzúra či špirála mlčania-, - 2. - akákoľvek kontrola informácie určenej na zverejnenie, ktorá nie je podporená sociálnym konsenzom a zasahuje do práv autorov či vydavateľov. B Predbežná či preventívna c. sa uplatňuje ešte pred vytlačením textu; následná alebo represívna c. stíha autorov a vydavateľov po vydaní textu (môže mať aj podobu redukcie knižničných fondov z dávnejšej domácej či dovezenej produkcie; priebežná c. spája postupy oboch predošlých foriem - c. sa však nemusí týkať len textu, ale môže mať aj podobu...

DEZINFORMÁCIA
viac alebo menej úmyselne skreslená či chybná správa alebo posolstvo inkorporované (porov. inferencia) do určitého informačného systému, spravidla s cieľom zmeniť ho a dosiahnuť inhibtciu/excitáciu zvolených mienkotvorných tém v populačnom prostredí; cielená d. je bežná najmä v nekalom súperení politických strán a v tzv. spravodajských hrách medzi znepriatelenými štátmi alebo civilizačnými systémami, v utajovaných formách ju veľmi často sprevádza porušovanie zákonov i základných ľudských práv; d. je oddávna nástrojom tzv. psychologickej vojny; porov. propaganda.

Nákupný košík

Košík je prázdny

 

NajNakup.sk - Objavte najlepšie ceny na slovenskom internete.